PENSIERI PARMIGIANI

Giuseppe Mezzadri

OTTOBRE 2011


 

 NOSTALGIA MA SENZA ESAGERARE

 

 

Ettore Guatelli


 

NOSTALGIA
 

Parecchi anni fa, con gli amici di “Parma Nostra”, si parlava dei bei “vecchi tempi” con una certa nostalgia che era condivisa anche dall’amico, non piů tra noi, Gianpiero Caffarra, appassionato studioso delle nostre tradizioni e del nostro dialetto, che perň ci mise in guardia dal provare una  nostalgia “acritica” per i motivi che andrň ad elencare. Ancora in dialetto.
 


DACHINDRČ

Giampiero al dzäva (diceva) che al rimpjŕnt par la nostra gioventů e i nostor témp l’ŕ miga da fär scordär i difét ‘dla mentalitč ‘d dachindrč (dei tempi addietro). Gh’éra poca sensibilitč, p’r ezémpi, par la génta egh’äva di difét fisich o dil ménomasjón. Tanta génta la ne s’réndäva gnanca cónt dal tutt dal mäl che, pur sénsa vrér (senza volere), i procurävon in-t-al mčtt’r in rizält i difét. Se, p’r ezémpi, vón l’éra sop (zoppo) facilmént j al ciamävon “gambalissa” o “gamba ‘d lčggn” o “gňmma a téra”. A chi ‘gh mancäva ‘na man o un bras facilmént i ghé dzävon “mónch” o “mochén”. Cuand invéci vón al gh’äva j ociäj (occhiali) al dvintäva “cuattroc’ ” .  Chi gh’äva al näz (naso) gros al dvintäva “canapja” e chi gh’ äva la tésta grosa “testón botol”. Vón dur d’orčcci ch’al ne gh’séntiva miga o poch i ghé dzävon “sórd”, cme era sucés a Bruno l’ost ‘d “borgo Sorgo”. A un ňmm  gras i ghé dzävon “pansa ‘d dolégh”. Mo gh’éra prónt anca “codgón o lotgón”. P’r i trop mägor gh’éra sól che da sarnir (scegliere); “fildura”, “tridura” e via discorendo. Se vón l’éra rňss ‘d cavě j al ciamävon “al Rňss” e in pu gh’éra al ditt che: “Al pu bón di rňss l’ŕ butč so pädor in-t-al pňss e ‘l pu cativ al l’ŕ magnč viv”. Un guärs (guercio) l’éra “bél océn” quand l’andäva bén parché gh’éra prónt anca “sbrägh d’oc” cme vón di parsonŕg’ ‘dla poezia ‘d Zarbén “L’astronomia”.


STRANŇMM PARTICOLÄR

Gh’éra po i stranňmm chi nasävon da un fat particolär, quäzi par cäz, cme p’r ezémpi «Parochia» ch’i l’ŕn ciamč acsě parchč ala vizita ‘d léva p’r andär a soldč, ala dmanda: “Religione?” l’äva rispost: «Parrocchia di San Giuseppe”. Opure cme coll ch’j al ciamävon “Sarventi” , parchč Sarventi l’era al nňmm ‘dla fŕbrica dil candéli egh gh’éra in via Rodolfo Tansi. I gh’l’ŕn arfilč (affibbiato) cme stranňmm parchč l’äva miga paghč il bolčtti (bollette) e i gh’ävon tajč la luza (tolto la corrente) acsě l’andäva a candéli. In-t-la poezia ‘d Zarbén ”l’Astronomia” a vén luminč (citato) anca “Colórni” ch’l’éra vón ch’éra stč a l’ospedäl psichiatrich. A ciamär vón acsě, al gióron d’incó, a gh’ sariss da ciapär ‘na denuncia.

Ani fa, dal “Sórd”, äva cognsů (conosciuto) al «Schiss», ciamč acsě parché al gh’äva al näz schisč da bocsór. Cuand gh’ň dmandč cme era sucés al m’ŕ ditt: “A són caschč in-t-un scäv stradäl, ch’a podäva fär cazva (causa)al cmón”. Carlón, ch’l’ äva sentě al gh’ŕ ditt:  “At pódäv fär cazva a l’ost at’ sarč stč imbariägh märs!” Gh’éra anca i stranňmm indň gh’enträva miga al fisich mo putost i vissi acsě, p’r ezémpi, coj ch’agh piazäva al vén bombén facilmént i dvintävon;  “Fojčtta, Ciurlén, Navasól o Gnan un gňss”.

 

CAPPELLONI E GAY

Par cólpa ‘d l’ignoransa äd dachindrč  nuätor  ragas, su l’ezémpi di pu grand,  a s’ sintivon fort a sbrajär adrč ai “gay” (che alóra agh gnäva dč un tittol méno elegŕnt e pu ofénsiv). E sémpor par via ‘d l’ignoransa la génta la s’sintiva avtorizäda a riddor e magari sbrajär adrč ai prěmm caplón (cappelloni) ch’éra gnů fóra pu o méno sinquant’an’ fa. A gh’é dzävon, p’r ezémpi: “Occio (attenzione) ch’a gh’é al barbér!”. A sté própozit a fŕ capir bén un fat ch’am cóntäva (raccontava) Calerzi Alfredo ch’l’éra stč un bél cantŕnt e che in-t-j ultom témp al fäva la mascra (maschera) al Regio. Al cóntäva ‘d ‘na sira cuand, insčmma a un colega, l’éra impgnč, al Regio, a strasär i biljčtt, cuand č rivč in-t-la so fila un “caplón”. Vón di prěmm ch’a se vdäva. Alóra l’ŕ ciamč al al so coléga e ‘l gh’ŕ ditt: “A chilů strasgol ti al biljčtt parché mi an gh’ň miga géni”.
 

Giuseppe Mezzadri              

 

A proposit dal nňmm dal bórogh al “sorňggh” (topo) al gh’éntra miga parchč al nňmm al deriva dala parola “sorgo” parché in-t-al borogh gh’éra ‘na manifatura ‘d scňvvi ch j a fävon col melgón (sorgo)


 


STORIE, ANEDDOTI E BATTUTE

Home    Shopping in Parma



Produced by ParmaItaly.com